hlavicka
plesivecslovenska verziamadarska verzia

O obci

Obec Plešivec je strediskovou obcou s 2 480 obyvateľmi. Leží na sútoku rieky Slaná a potoka Štítnik. Z juhozápadnej strany je bránou do národného parku Slovenský kras, začínajúcu náhornou plošinou Plešivecká planina.


Od strmého plešatého svahu planiny dostala obec svoj názov. Prvé písomné zmienky o obci sú z XII. storočia, kedy obec patrila Domonkosovi, obľúbencovi kráľa Bélu III. V XIII. storočí nadobúda Plešivec mestský charakter.


V XIV. storočí bol postavený hrad a kostol, ktorej súčasťou je dodnes existujúca Bebeková kaplnka pristavaná k severnej strane kostola. V roku 1716 dochádza k slávnostnému uloženiu základného kameňa župného domu, súčasnej budovy Obecného úradu.


Obec je v súčasnosti dôležitým cestným a železničným uzlom, administratívnym a kultúrnym centrom regiónu.



Symboly obce


Erb obce
Stredoveký Plešivec vznikol na miest starého osídlenia na sútoku Slanej a Štítnickeho potoka, na území Turnianskeho hradu, pravdepodobne v 11. storočí. V polovici 13. storočia tu stál kostol sv. Juraja.
Pre Plešivec je významný rok 1320, keď si Dominik, vnuk Ditricha, rozdelil rodový majetok so svojim mladším bratom a zvolil si za nové rodové sídlo Plešivec. Okolo roku 1320 dal postaviť nový rodový hrad, ktorý mal charakter vodného hradu. Mal okrem iného strážiť mosty, po ktorých išla dôležitá a frekventovaná obchodná cesta. Súčastne s hradom bol prestavaný gotický kostol sv. Juraja. Mal charakter rodového pohrebného kostola.
Existencia hradu, kostola, kláštora, obchodnej cesty, mostov, mýtnice zdala sa byť dostatočnou zárukou rozvoja Plešivca a jeho premenu v mesto. Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou udelil Plešivcu listinou z 21. apríla 1328 krupinské mestské výsady a týždenné štvrtkové trhy.

Je nesporné, že vznik a význam erbu Plešivca možno pochopiť iba prostredníctvom erbu Bebekovcov, ktorý si skutočne zasluhuje veľkú pozornosť. Jeho hlavnou erbovou figúrou je totiž dvojitý kríž. Niekedy stojí na trojvrší, inokedy z jeho vrchného okraja vyrastajú palmové listy, no základom je vždy dvojitý kríž.
Erb Plešivca je od štátneho odvodený sprostredkovane, prostredníctvom rodového erbu a až v dobe, keď bolo obvyklé zobrazovať dvojitý kríž v štátnom (i rodom) znaku na trojvrší.
V obvyklej kresťanskej ikonografii stojí kríž na Golgote, čiže kalvárii. Oba výrazy znamenajú to isté, lebečné miesto, lebečnú horu. „Calva“ – „lebka“, adjektívum „calvus“ – „lysý“, „plešivý“.
Druhý symbol – symbol meča – do erbu Plešivca pribudol na rozlíšenie o štátneho, či rodového erbu. Jeho význam možno vidieť v niekoľkých polohách. Môže ísť o meč sv. Juraja, patróna rytierov a pôvodného patróna Plešivca. Môže však ísť aj o upozornenie na zamestnanie miestneho obyvateľstva, ktoré bolo v stredoveku (už za Bubekovcov) známe železiarstvom a s tým spojeným kováčstvom a zbrojárstvom.
Erb patrí do skupiny tzv. hovoriacich erbov, viažucich sa na názov mestečka.
Farby erbu v záujme vernosti pôvodnému sfarbeniu treba zachovať štít červený, kríž strieborný (biely), rovnako ako meč a trojvršie má byť zlaté (žlté)

Erb Plešivca tvorí v červenom štíte na heraldicky pravom vrchu zlatého trojvršia strieborný dvojitý kríž, na ľavom vrchu vztýčený strieborný meč.

V heraldike sa na erb hľadí z pozície nositeľa, preto sa hovorí o obrátených stranách. Zlatá je nahraditeľná žltou, strieborná bielou podľa potreby tlače a podobne. V čiernobielej šrafúre sa červená znázorňuje zvislými čiarami, zlatá jemným bodkovaním a strieborná ostáva voľná.


Vlajka obce
Vlajka Plešivca je raz zvislo a dvakrát pozdĺžne delená, tvorená poľami: biely, červeným, červeným, žltým, bielym, a červeným. Pomer stá má 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.


Pečať obce
Pečať je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PLEŠIVEC.


Erb, vlajka a pečať sú základnými identifikačnými symbolmi, od ktorých možno odvodiť ďalšie.
Krátka zástava Plešivca má podobu obdĺžnika, ktorý je dlhšou stranou pripojený k žrdi. Je určený najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu v obci.
Koruhva Plešivca má podobu zvislej zástavy na kratšom priečnom rahne spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.
Osobitným typom zástavy je znaková zástava Plešivca. Je takmer štvorcová, v skutočnosti sa však jej výška proporčne rovná výške erbu a šírka zasa jeho šírke. Erbové znamenie je v nej rozvinuté do celej plochy textilu (bez štítu).
Spojením znakovej zástavy s koruhvou vzniká kombinovaná, alebo tiež „veľká koruhva“, ktorá pri rahne nesie znakovú zástavu.
Znakovej zástave sa podobá, no významovo sa od nej veľmi líši štandarda starostu Plešivca. Má v podstate rovnaký tvar, ako znaková zástava, je však navyše lemovaná farbami obce. Líši sa od znakovej aj vyhotovením (môže byť napr. vyšívaná, vytvorená rôznymi aplikáciami a pod.). Štandarda je symbolom starostu obce, označením jeho úradu, jeho insignou.

Úradné hodiny

Po: 7:30 - 15:30
Ut: 7:30 - 15:30
St: 7:30 - 15:30
Št: 7:30 - 15:30
Pi: nestránkový deň

Obedňajšia prestávka:

12.00 - 13.00

viac



Cestovný poriadok


Copyright © 2005 - design & engine WEBEX.